Niekoľko poznámok k vymedzeniu sankcií podľa švédskeho trestného zákona

Tento článok sa bližšie zaoberá vymedzením trestného práva vo švédskej právnej teórii a osobitnú pozornosť venuje problematike sankcií, tak ako sú vymedzené v príslušných švédskych predpisoch trestného práva (rozumej hmotného).

Švédske právo, ktoré sa vyznačuje vysokou úrovňou právnej kultúry, či už sa naň pozeráme z aktuálneho alebo historického hľadiska, sa zaraďuje do kontinentálneho (presnejšie európskeho kontinentálneho) právneho systému a tvorí spolu s ostatnými severskými právnymi poriadkami osobitnú podskupinu – nordickú vetvu, ktorá v sebe zahŕňa okrem iného aj niektoré inštitúty typické pre anglosaský právny systém.

Vo Švédsku je trestné právo (ďalej len TP) členené na dva hlavné subsystémy, a to trestné právo obecné (resp. všeobecné) a trestné právo špeciálne.1 Do obecného TP patria ustanovenia a pravidlá trestného kódexu (Brottsbalken, skrát. BrB). Ostatné trestneprávne predpisy sa považujú za špeciálne2 TP.

Dôvody rozdelenia švédskeho TP na obecné a špeciálne nemožno hľadať na ideologickom či politickom základe. Značný počet trestnoprávnych predpisov popri existencii Trestného zákonníka je jednoducho výsledkom danej právnej tradície v dlhodobom vývoji práva, charakteristického pre škandinávsky región.3 Zároveň treba poznamenať, že aj pre ostatné národné práva z nordického okruhu je charakteristické, že jednotlivé právne úpravy sa vyznačujú podobnou roztrieštenosťou do množstva menších alebo dielčích zákonov, či už sa jedná napr. o právo trestné alebo občianske.

Trestný zákonník (Brottsbalken, ďalej len BrB)

Podobne ako v českom alebo slovenskom trestnom práve aj vo Švédsku má trestné právo svoju obecnú a zvláštnu časť; ide o vymedzenie trestneprávnej matérie na pravidlá spoločné pre všetky trestneprávne ustanovenia a na tie, ktoré sú osobitné pre každú normu. Do obecnej časti patria predovšetkým pravidlá pre vymedzenie trestnej odpovednosti, o pokuse, príprave a účastenstve na trestnom čine, obsiahnuté v kapitolách 1, 2, 23 a 24 BrB4, ako aj ustanovenia o ukladaní a jednotlivých druhoch trestov, ich výmere či premlčaní trestných činov. Zvyšok trestneprávnej matérie patrí do zvláštnej časti.

V rámci tohoto výkladu je samozrejme dôležité pripomenúť, že okrem noriem trestného práva majú sankčný, resp. donucovací charakter aj ďalšie normy vo švédskom právnom poriadku5, ktoré však do trestného práva nepatria. Jedná sa predovšetkým o normy práva správneho, ktoré sú súčasťou (podobne ako trestné normy) verejného práva.

Vzťah medzi BrB a špeciálnym TP:

Pre pochopenie systému, ktorým sa vyznačuje švédske trestné právo je nutné objasniť vzájomný vzťah medzi BrB a špeciálnymi predpismi: po prvé, do akej mieri sa budú aplikovať normy obecného rozsahu (tj. obecnej časti) BrB na ustanovenia špeciálnych zákonov a po druhé, ako riešiť tzv. konkurenciu trestných noriem, ak niektorý trestný čin spadá pod BrB a zároveň pod niektorý zo špeciálnych predpisov.

Pri aplikácii obecných ustanovení BrB voči špeciálnym predpisom je potrebné dodržať zásadu zákonnosti. Podobne ako napríklad v prípade slovenského či českého Trestného zákona sú podmienky trestnej odpovednosti vymedzené v obecnej časti. Aby však mohli byť aplikované aj „mimo ustanovení BrB“, musí byť pre to opora v zákone. Tou je § 1 kap. 1 BrB, kde sa doslova uvádza: „Trestný čin je jednanie, ktoré je vymedzené týmto alebo iným zákonom alebo nariadením6, a za ktoré sa ukladá trest podľa zákona.“ Trestný zákonník teda nemá na mysli len trestné činy podľa BrB, ale aj tie ktoré sú vymedzené v iných zákonoch a dokonca aj na úrovni podzákonných predpisov, pričom v ich prípade sa uloží trest podľa ustanovenia v BrB, na ktoré norma odkáže.

Pokiaľ hovoríme o obecných ustanoveniach BrB, tak možno konštatovať, že jednotlivé špeciálne normy TP môžu podmienky pre vymedzenie trestnosti činu rozšíriť či sprísniť v porovnaní s obecnou úpravou.

Pri bližšom pohľade na aplikáciu obecných ustanovení v prípade špeciálnych trestnoprávnych noriem je nutné ujasniť si ešte jednu otázku, pokiaľ ide o trestnosť činu, aby mohol vôbec byť považovaný za trestný podľa zákona. Aj vo švédskom práve platí, že k trestnosti činu je nutné úmyselné zavinenie, pokiaľ nie je stanovené niečo iné. Pochopiteľne sú niektoré druhy činov trestné aj vtedy, ak sú spáchané z nedbanlivosti (švédske právo používa doslova termín „neopatrnosť“). Pri konkrétnom trestnom čine to však musí byť jednoznačne určiteľné, aby mohli nastať trestnoprávne následky, ak bol taký čin spáchaný z nedbanlivosti.

Stručne možno načrtnúť riešenie v situácii, ak čin je trestný nielen podľa BrB, ale aj niektorého špeciálneho predpisu. V takom prípade sa uplatňuje zásada špeciality a zásada subsidiarity, hoci s určitými výnimkami. Ak dôjde ku konkurencii dvoch noriem, uplatní sa špeciálna norma, pokiaľ obsahuje bližšie čiže presnejšie vymedzenie skutkovej podstaty. Špeciálny predpis dokonca môže výslovne stanoviť, že sa Trestný zákonník v časti upravujúcej podmienky pre konkrétny trestný čin nepoužije vôbec. Ak však BrB stanoví pre trestné jednanie prísnejší trest, špeciálna norma sa neaplikuje a trestný čin sa posúdi podľa príslušného paragrafu BrB.

Sankcie podľa trestného zákona:

Pre lepšie pochopenie trestného práva vo švédskom práve je žiadúce priblížiť si jednotlivé druhy trestov a iných trestnoprávnych sankcií ako aj podmienky pre ich ukladanie a výmeru. Právna teória rozlišuje trestnoprávne sankcie na tzv. obecné (základné) tresty a na iné trestné sankcie. Do prvej skupiny patrí peňažný trest a trest odňatia slobody, pričom v určitom prípade môžu byť za trestný čin oba tieto tresty stanovené alternatívne. K iným trestným sankciám patrí podmienečné odsúdenie k trestu odňatia slobody, ochranný dohľad, obecne prospešné práce (len v kombinácii s iným druhom trestu) a niektoré špecifické (ochranné) opatrenia. Práve tieto iné sankcie sú v súčasnom systéme trestnej justície vo Švédsku využívané pomerne v širokej miere na úkor nepodmienečného trestu odňatia slobody v súlade s presadzovaním humanizujúcich tendencií a výchovného účelu trestného práva (koncept tzv. restoratívnej justície). Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé druhy trestov a iných sankcií, ako sú vymedzené v BrB.

Peňažný trest (kap. 25 BrB) je miernejšou sankciou v porovnaní s trestom odňatia slobody. Je pomerne bežnou formou trestu v prípade trestných činov podľa špeciálnych predpisov. Peňažný trest možno ukladať buď samostatne či spoločne s iným druhom trestu. Suma, ktorú je povinný páchateľ zaplatiť, pripadá štátu. Vo Švédsku sa rozlišujú dva typy peňažného trestu v závislosti na tom, či sa pri určení jeho výšky berú do úvahy majetkové pomery páchateľa. Ak nie, jedná sa v podstate o bežnú pokutu (penningböter). Dosť typickým a to nielen pre Švédsko, ale aj ostatné severské štáty je druhý typ peňažného trestu – systém denných pokút (dagsböter). V prípade ich ukladania musí súd vždy prihliadať na ekonomické a majetkové pomery obžalovaného pri stanovení výmery tohto druhu trestu. Zavedenie denných pokút odráža do značnej miery politiku sociálnej spravodlivosti, keď sa denná pokuta vypočítava z priemerného denného príjmu obžalovaného a násobí sa určitým počtom dní v závislosti na druhu trestného jednania. To znamená, že dvom osobám, ktoré naplnili skutkovú podstatu rovnakého trestného činu, môže byť uložená celkom odlišná výška peňažného trestu.

Páchateľovi je možné podľa aktuálnej legislatívy uložiť dennú pokutu v rozmedzí na 30 až maximálne 150 dní, pričom výška na jeden deň môže byť od 50 až do 1000 švédskych korún podľa výšky príjmu a majetku. V prípadoch hodných zvláštneho zreteľa je možné primerane znížiť minimálnu výšku, pričom takto znížená pokuta nesmie byť nižšia ako 750 švédskych korún čiže z 50 korún na 25 za deň. Dennú pokutu je možné dokonca uložiť súhrnne aj pre viac trestných činov, ak to zákon dovoľuje pre každý z týchto trestných činov. V prípade, že denná pokuta nie je uhradená, môže súd uložiť obmedzujúce opatrenie na zabavenie veci z majetku obžalovaného, a ak by ani takto nedošlo k úhrade vymeranej čiastky, rozhodne súd o zmene uloženého trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu najmenej 14 dní až do troch mesiacov.

V prípade trestu odňatia slobody (kap. 26 BrB). BrB výslovne stanoví, že za trestný čin možno uložiť buď „časovo ohraničený“ trest odňatia slobody – od 14 dní maximálne do 10 rokov, alebo vo výnimočných prípadoch doživotný trest. Nad desať rokov (okrem doživotného TOS) možno uložiť tzv. súhrnný trest odňatia slobody, ak obvinený spáchal viac trestných činov (pritom nehrá význam, či je za každý osobitne stanovený tento alebo iný druh trestu, napr. peňažný trest) alebo v prípade recidívy. Krátkodobé tresty v trvaní niekoľko týždňov sa aplikujú pomerne často (môže o prípady nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok pre vlastnú potrebu, kedy je takýto trest spravidla spojený s odvykacou liečbou v špeciálnom zariadení).

V prípade doživotného trestu odňatia slobody sa odráža úmysel zákonodarcu samostatne upraviť podmienky pre jeho ukladanie mladistvým a osobám vo veku blízkom mladistvým.7

Vo väčšine prípadov, ak ide o trest odňatia slobody, dochádza k podmienečnému prepusteniu odsúdeného páchateľa, ak si odpykal dve tretiny z uloženého trestu, najmenej však jeden mesiac. Odsúdený však pochopiteľne nemá „automatický“ nárok na podmienečné prepustenie, pretože sa musí zohľadniť a posúdiť, či tu nie sú zvláštne dôvody na odloženie podmienečného prepustenia, na základe ktorých buď rozhodne o posunutí doby, kedy odsúdeného predčasne prepustí alebo potvrdí, že uložený trest sa musí vykonať celý. Zákon výslovne stanoví, že nemožno prepustiť podmienečne, ak bol páchateľovi zároveň uložený ochranný dohľad, alebo ak pôvodne bol uložený peňažný trest a odsúdený nesplnil podmienky mu uložené a trest bol následne zmenený na nepodmienečný. K dôvodom na odloženie podmienečného prepustenia patrí najmä porušenia povinností, ktoré vyplývajú z výkonu trestu odňatia (násilné správanie či iné nevhodné porušenia väzenskej kázne apod.) Podmienečné prepustenie môže byť odložené maximálne o šesť mesiacov, po uplynutí tejto doby sa znova posudzuje, či boli spolnené podmienky na prepustenie. Rozhodnutie o tom vydáva Úrad väzenskej správy (Kriminalvården).

Na podmienečné prepustenie nadväzuje skušobná doba, počas ktorej sa musí prepustený osvedčiť. Jej dĺžka sa rovná dobe, po ktorú by musel odsúdený zotrvať do konca uloženého trestu, minimálne však jeden rok. Úrad väzenskej správy môže rozhodnúť, že počas skúšobnej doby bude podmienečne prepustený pod dohľadom, spravidla na jeden rok. Príslušná kapitola BrB upravujúca trest odňatia slobody pomerne podrobne upravuje viaceré povinnosti, ktoré musí podmienečne prepustený dodržiavať počas skúšobnej doby. Ak bol vyslovený nad ním dohľad, musí sa na vyzvanie dostaviť a informovať príslušný väzenský ústav o mieste svojho bydliska, ako aj mieste výkonu práce, pokiaľ pracuje a o ďalších skutočnostiach, ak mu bolo uložené ich plnenie. Počas skúšobnej doby musí podmienečne prepustený viesť riadny život a podľa svojich možností a schopností snažiť sa zaopatriť. Pokiaľ mu súd uložil nahradiť škodu vzniklú v súvislosti so spáchaným trestným činom, má povinnosť tak učiniť podľa svojich možností. Väzenská správa je pritom povinná podporovať ho a napomáhať mu pri začlenení do normálneho života, a zároveň dohliada, aby podmienečne prepustený nespáchal nový trestný čin. K tomuto účelu je väzenská správa oprávnená napr. vydať osobitné nariadenie, aby sa príslušná osoba zdržiavala vo vymedzených miestach po určitú dobu, absolvovala odvykaciu protialkoholickú liečbu atd. Pri porušení niektorej povinnosti je podmienečne prepustenému najskôr adresovaná výstraha, prípadne nariadi dohľad (ak predtým nebol) alebo uloží iné obmedzujúce opatrenia. Dopustí sa podmienečne prepustený porušenia závažného charakteru, vymeria súd trest v novom rozhodnutí.

Podmienečné odsúdenie k trestu odňatia slobody (kap. 27 BrB): Zákon neustanovuje, za ktoré trestné činy podľa výšky ich trestných sadzieb je možné uložiť podmienečné odsúdenie. Teoreticky by súd mohol rozhodnúť o odložení výkonu trestu aj za závažný trestný čin, za ktorý by páchateľovi vymeral trest odňatia slobody vo výške desiatich rokov. K takejto možnosti sa však z pochopiteľných dôvodov švédska justičná prax neuchyľuje. Na druhej strane sa však podmienečného odsúdenia využíva v pomerne širokej miere, najmä ak sa týka trestného činu prvopáchateľa s prihliadnutím jeho veku (už bolo spomenuté, že trest odňatia slobody osobe vo veku 18 – 21 uloží súd len vo výnimočných prípadoch). Popri tomto treste je možné uloženie aj peňažnej trestnej sankcie až na 200 dní (dagsböter). Pomerne bežnou praxou pri rozhodovaní o podmienečnom odsúdení je spojenie tohto druhu trestu s uložením obecne prospešných prác (ďalej OPP, v doslovnom preklade verejná služba, resp. služba v prospech verejnosti), avšak za predpokladu, že s tým obžalovaný vysloví súhlas. Na tomto mieste je treba ďalej poznamenať, že obecne prospešné práce nie sú v sankčnom systéme švédskeho trestného práva samostatným právnym inštitútom, možno ich ukladať len v spojení s niektorým druhom trestu a to v rozsahu 40 až 240 hodín. Bližšie vymedzenie podmienky týkajúce sa OPP BrB neobsahuje.

Podmienečne odsúdenému sa určí skúšobná doba stanovená na 2 roky, ktorá začína plynúť od právnej moci rozsudku. V rámci nej je podmienečne odsúdený povinný viesť riadny život a podľa svojich schopností usilovať sa zaopatriť. Pokiaľ ho súd v rozsudku zaviazal nahradiť škodu spôsobenú trestným činom (resp. jej časť), musí tak učiniť najneskôr do konca skúšobnej lehoty. Zákon toto ustanovenie dokonca precizuje, a to vo vzťahu k škode na majetku poškodeného, pokiaľ to môže napomôcť začleneniu odsúdeného do spoločnosti, je odsúdený povinný v rozsahu a do doby určenej rozsudkom pomáhať odstrániť alebo zmierniť takúto škodu svojím pričinením. Na rozdiel od OPP však súd nie je oprávnený uložiť túto povinnosť, ak s tým poškodený nesúhlasí. Ak podmienečne odsúdený neplní uložené povinnosti, rozhodne súd podľa povahy a závažnosti porušenia, a za predpokladu, že štátny žalobca prednesie svoje stanovisko k veci, nasledovným spôsobom: 1.) pri miernom porušení dá odsúdenému výstrahu, 2.) uloží mu povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, pokiaľ v odsudzujúcom rozsudku táto povinnosť nebola alebo 3.) zruší pôvodný rozsudok a rozhodne o novom treste s prihliadnutím k závažnosti porušenia. V poslednom spomínanom prípade je však dokonca možné, že súd dospeje k záveru, že je žiadúce skušobnú lehotu predĺžiť na 3 roky s prísnejšími opatreniami, pričom spravidla uloží povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu (dagsböter). Voči tejto praxi je určite možné namietať, že vyvolá skôr pravý opak než dobrovoľné úsilie odsúdeného o nápravu, faktom ale zostáva, že pri rozhodovaní o trestoch a iných trestných sankciách ponecháva zákon švédskym súdom značnú voľnosť, najmä čo sa týka rozsahu a vymedzeniu konkrétnych podmienok pre výkon toho či iného druhu trestu. Toto všetko samozrejme súvisí s ideou presadzovania humanizácie trestnej politiky a sankčných nástrojov trestného práva ako ultima ratio.

Výrazným prielomom vo vývoji humanizačnej politiky, konkrétne v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody bola úprava prijatá zákonom (1994:451) o stálom dohľade pomocou elektronických prostriedkov, podľa ktorého možno nechať odsúdeného vykonať trest mimo ústavu – väznice, pokiaľ mu súd vymeral nepodmienečný trest v rozsahu maximálne 6 mesiacov. Odsúdený však musí o to požiadať v zákonom určenej lehote. Súd takýto návrh zamietne, pokiaľ odsúdený už v minulosti bol pod stálym elektronickým dohľadom a v posledných troch rokoch spáchal trestný čin s trestom vedúcim k odňatiu slobody. Stály elektronický dohľad spočíva jednak v zákaze pohybu a zdržiavania sa v iných miestach, než kde má povolené sa pohybovať alebo pobývať za účelom bývania, dochádzky do zamestnania, školy, priebežnej kontroly výkonu trestu apod., pričom je jeho pohyb neustále momitorovaný špeciálnym náramkom s elektronickým čipom, ktorý má umiestnený v spodnej časti na nohe. Počas celého trestu musí dôsledne rešpektovať aj ďalšie obmedzenia a povinnosti mu uložené. Rozhodujúcim orgánom, ktorý monitoruje a vykonáva kontrolu i dohľad nad plnením týchto povinností je Úrad väzenskej správy, ktorý sám rozhoduje – nie teda súd(!), či takýto spôsob výkonu trestu povolí alebo nie. Súdny orgán rozhoduje až v odvolacom konaní, ak bola žiadosť odsúdeného zamietnutá. Za zmienku stojí fakt, že za tento druh výkonu trestu je odsúdený povinný podľa svojich možností finančne prispievať vypočítaným poplatkom, ktorý sa odvádza do štátneho fondu na podporu obetí trestných činov.

Napokon je potrebné zmieniť ešte jeden typ sankcie vo švédskom trestnom práve, ktorý skôr svojou funkciou i charakterom pripomína ochranné opatrenie v podmienkách slovenskej alebo českej právnej úpravy, je ochranný dohľad. Páchateľovi, ktorému bol tento dohľad uložený, je stanovená skúšobná lehota na tri roky, v rámci ktorej je povinný dodržiavať primerané povinnosti a obmedzenia, prípadne sa podrobiť určitému opatreniu (napr. umiestnenie v ústave pri liečbe z drogovej alebo alkoholickej závislosti). Ochranný dohľad je možné vykonať spolu s obecne prospešnými prácami alebo pri udelení povinnosti odčiniť škodu spôsobenú trestným činom. Zákonným predpokladom pre nariadenie ochranného dohľadu je, že možno ho nariadiť za trestný čin, za ktorý zákon ukladá trest odňatia slobody nepodmienečne.8


1 Pre čitateľa, zvyknutého na tradičné delenie v podmienkách českej alebo slovenskej úpravy môže pôsobiť takéto rozčlenenie švédskeho TP isté rozpaky. Ako uvádza univ. prof. J. Zila v posledných rokoch možno na poli trestnoprávnej teórie vo Švédsku zaznamenať silnejúce ohlasy presadzujúce reformu TP s tým, že závažnejšie trestné činy upravené v špeciálnych predpisoch by mali byť presunuté do Trestného zákonníku medzi ustanovenia upravujúce trestné činy podobného charakteru. Prívrženci takéhoto názoru argumentujú okrem iného aj psychologickým efektom na potenciálnych páchateľov, ktorý by zmena mohla priniesť, ak by došlo k transpozícii. Predstava, že by všetky trestné činy boli začlenené do jediného predpisu tak, ako je to typické pre väčšinu krajín kontinentálneho právneho systému, sa vo Švédsku nestretáva s väčšou podporou.

2 K základným predpisom švédskeho špeciálneho práva patrí napr. Zákon o trestných činoch na úseku dopravy (1951:649), Zákon o trestoch za nelegálne obchodovanie (2000:1225), Zákon o narkotikách (1968:64) a Trestný zákon daňový (1971:69). Tu stojí za zmienku spomenúť, že švédska právna teória v rámci členenia špeciálneho TP rozlišuje niekoľko kategórií či skupín predpisov.

3 K tomu podrobnejšie Jareborg, N.: De särskilda strafflagarna. Uppsala 1987 a Zila, J.: Specialstraffrätt. Stockholm 2006

4 Brottsbalken (1962:700) sa delí na 38 kapitol, pričom každá má osobitné pomenovanie. Číslovanie ustanovení každej jednotlivej kapitoly začína vždycky nanovo, takže v prípade citovania alebo odvolania sa na konkrétny paragraf zákona je potrebné uviesť číslo príslušnej kapitoly zákona. Ďalším špecifikom švédskeho práva po legisl. technickej stránke je skutočnosť, že pokiaľ sa text zákona odvoláva na  zvláštny predpis, ten sa spravidla uvedie priamo v ustanovení a stáva sa tak súčasťou samotného textu.

5 Pre švédsku zbierku zákonov sa bežne používa označenie SFS (Svensk författningssamling).

6 Pokiaľ je legislatívne zmocnenie, tak je vláda oprávnená vydať takýto sekundárny predpis.

7 Nikto nemôže byť odsúdený na doživotie, ak nedovŕšil v čase spáchania trestného činu 21 rokov. Len výnimočne možno poslať do väzenia osobu vo veku medzi 18 a 21 rokov, ak sú k tomu závažné dôvody v danom prípade, čo však musí súd veľmi dôkladne zvážiť, inak uloží ochranné opatrenie.

8 Dlhú dobu platila zákonná prekážka, pre ktorú nebolo možné nariadiť ochranný dohľad, a to v prípade najzávažnejších trestných činov vymedzených v zákone, k odstráneniu tejto legislatívnej prekážky však došlo novelou z roku 1988 – výnimkou je pochopiteľne doživotný trest odňatia slobody.

Mgr. Branislav Zapletal


Název rubriky - Trestní pr. - vybraná témata
Informace nemusí být aktuální protože byla publikována 28.4.2007 a legislativa od této doby mohla dostát změny
Poslední změna článku proběhla 17.10.2009.
Příspěvek k publikaci připravil(a) Redakce JURISTIC

 

...

Odkaz na seznam soudů:
www.justice.cz

Doporučujeme legislativu k diskusi
TrZák - komentář JUDr. Teryngela
Obecná část
Zvláštní část
Z 001 Trestné činy proti základům republiky
Z 002 Trestné činy proti bezpečnosti republiky
Z 003 Trestné činy proti obraně vlasti
Z 004 Trestné činy proti hospodářské soustavě
Z 005 Trestné činy proti hospodářské kázni
Z 006 Trestné činy proti měně a trestné činy daňové
Z 007 Trestné činy proti předpisům o nekalé soutěži, ochranných známkách, chráněných vzorech a vynálezech a proti autorskému právu, proti právům souvisejícím s právem autorským a proti právům k databázi
Z 008 Trestné činy proti výkonu pravomoci státního orgánu a veřejného činitele
Z 009 Trestné činy veřejných činitelů
Z 010 Úplatkářství
Z 011 Zločinné spolčení
Z 012 Některé trestné součinnosti
Z 013 Jiná rušení činnosti státního orgánu
Z 014 Trestné činy obecně nebezpečné
Z 015 Trestné činy hrubě narušující občanské soužití
Z 016 Trestné činy proti rodině a mládeži
Z 017 Trestné činy proti životu a zdraví
Z 018 Trestné činy proti svobodě
Z 019 Trestné činy proti lidské důstojnosti
Z 020 Trestné činy proti majetku
Z 021 Trestné činy proti lidskosti
Z 022 Trestné činny proti brannosti
Z 023 Trestné činy proti civilní službě
Z 024 Trestné činy proti vojenské podřízenosti a vojenské cti
Z 025 Trestné činy proti povinnosti konat vojenskou službu
Z 026 Trestné činy proti povinnostem strážní a dozorčí služby
Z 027 Trestné činy ohrožující bojeschopnost
Z 028 Společná ustanovení
Z+ 001 Přechodná a závěrečná ustanovení
Starší příspěvky
Příspěvky
Vzory a příklady dokumentů
Příklady k diskusi
Studie, zprávy, analýzy